Denník Holly

Beginning...

21. july 2011 at 14:39 | Holly "Hollysaurus" Sykes
Každá vec ktorú v živote robíme má svoj začiatok. Dokonca samotný život má svoj začiatok - prvý nádych. Pri niektorých veciach to ide lahšie a pri iných sa musíme snažiť najviac ako sa len dá aby sme sa dostali do cieľa bez sebemenších problémov. Ja osobne si myslím ,že každý začiatok je tak trochu ťažký jeden viac iný menej ide len o to ako ej človek ochotný sa stým popasovať. Ak začnete s napríklad s nejakým športom chvíľku vám trvá kým sa dostanete na určitú úroveň a prvky vám idú omnoho jednoduchšie. Všetko chce čas. musíte len veriť v seba samého a prekonať sa. Ak si totiž od začiatku budete hovoriť ,že to nezvládnete stane sa to realitou. It is true only if you believe in it (je to pravde iba vtedy keď tomu veriš).Možno padnete na kolená a možno sa vaša tvár bude váľať v prachu a pár ľudí si neodpustí aby do vás koplo ale ide o to ,že musíte niekde hlboko v sebe nájsť silu ,postaviť sa a ukázať svetu ,že vy na to máte a nikto do vás kopať viac nebude! A všetky zlé spomienky an pády a neúspechy vytlačia z hlavy tie pekné :) Veď už len slovo FAIL je vlastne skratka ktorá hovorí za všetko F - First (prvý) A - Attemp (pokus) I - In (v) L - Learning (učení)

Dúfam teda ,že vám táto moja reč čosi dala :)
....xoxo Holly Sykes

You know what's really annoying? :D

22. june 2011 at 22:14 | Holly "Hollysaurus" Sykes


Keď jete mrte dobré jedlo nehorázne vám chutí a už nikdy nechete cítiť žiadnu inú chuť a potom to zrazu už nevládzete dojesť :D To ej prosím pekne úvaha dnešného dňa! No mne už dnes pekne hrabe takže to asi zabalím ale s týmto som sa proste musela podeliť :D No uznajte kto z vás nemá to pocit ,že je to strašné?

A person in life...

22. june 2011 at 17:09 | Holly "Hollysaurus" Sykes


Na svete je takých ľudí málo. A ja mám to šťastie ,že som tých svojich stretla. Možno ešte celkom nechápete o čom hovorím ale snažím sa vám tu poeticky opísať slovné spojenie spriznená duša alebo najlepší priateľ.
Každý z nás pozná kvantum ľudí a medzi nimi má určite svojich priateľov ale je naozaj len málo takých ktorý vo vašom živote majú čestné miesto. Môžeme sa pohádať ale nikdy nie natoľko aby sme k sbe už nenašli cestu späť. Nikdy nie natoľko aby sme to už nehceli urovnať. Ľudí ako sú títo potrebujeme. Niekto kto nás podrží, niekto kto k nám bude vždy úprimný a ochotný pomôcť a zase naopak niekto to bude očakávať to isté od vás. Títo ľudia s vami prežívajú vzostupy aj pády. Budujú vás a čakajú za to len ,že im budete tiež dobrími priateľmi. A keď na tom budete najhoršie budú to oni kto vás zoberie pod svoje krídla a ochráni vás proti dažďu. Podá vám teplý čaj v podobe milých slov. Spriaznená duša to ej človek ktorý v každej chvíli presne vie na čo myslíte aj bez zbytočných slov. To je človek ktorý o vás vie možno viac ako vy sami. vidí to krásne vo vás. Pozná vás a rozumie vám. Môžeme sa poznať len pár chvíľ no máte pocit akoby ste sa poznali celý život. Môžete si navzájom dopĺňať vety. A ja som najšťastnejšia osoba kráčajúca po tejto Zemi ,ktorá takýchto ľudí našla. Viem ,že budú v mojom živote an veky pretože ľudia ,ktorý sú si súdení k sebe vždy aj tak nájdu cestu.
Vážte si čo máte a snažte sa do takýchto priateľstiev vložit všetko úsilie čo máte a oni vám to oplatia. :)

I'm Just a Kid (Chapter 3)

18. june 2011 at 21:13 | Holly "Hollysaurus" Sykes
Roxy
Prišla som do miestnosti v suteréne pod chlapčenským internátom ktorá bola tak plná dymu až sa tu nedalo ani poriadne dýchať. Čo títo ľudia z Tennesee nevedia čo je to vetranie? Polka deciek už do seba liala alkohol a testovala gravitáciu. Ja som sem však neprišla piť, prišla som aby som Rebecce nuž pokojne aj rozbila hubu keby bolo treba. A tak som tam len pol hodinku nezaujate blúdila.

"Oha kráľovná mŕtvych prišla." Zahlásila keď ma uvidela a zatvárila sa neskutočne pohŕdavo. Všetky decká si ma obzreli s rovnakým odporom
"Aspoň som kráľovná niečoho. Ale musím uznať Becky nulou zvládaš byť so všetkou gracióznosťou." Usmiala som sa pekne ako mi nahrala na smeč.
"Nulou si tu jedine ty Rovers." Zamračila sa na mňa

The Ready Set - Young Forever

13. june 2011 at 19:57 | Holly "Hollysaurus" Sykes

So glad that new week is comin' :D

12. june 2011 at 18:12 | Holly Sykes


Ó ani si neviete predstaviť ako veľmi sa teším na nový týždeň! Začalo sa to no vlastne úplne na začiatku pretože tento týždeň bolo v škole najviac skúšačiek a shit like that...a pokračovalo to neskutočne zlým UTORKOM! Najprv som sa zobudila s boleťou hlavy a v ten deň sme mali písať neuveriteľne tažkú písomku z mojej "milovanej" matiky :/ Ešte v živote som snáď nebola viac vystresovaná. A hoc nám písomku preložili na ďalší deň poobede som sa zrútila. Úplne mi odišli nervy... A kvôli tomu som bola ešte viac mimo až vlastne do piatku :D ale našťastie som tento horrorový week ukončila najlepšie ako som len mohla s ľuďmi ktorých mám rada. Možno bolo všetko zlé len preto lebo som neskutočne paranoidná osoba ktorá si z každého povedaného slova urobí vlastný záver ktorému verí a pomaly sa z vnútra rozožiera. :D Dúfajme teda ,že budúci týždeň bude lepší :) Viem ,že bude!
A čo vy aký ste mali týždeň? :)

I'm Just a Kid (Chapter 2)

12. june 2011 at 13:24 | Holly Sykes
Dylan
To snáď ani nemôže byť pravda. Oni mi naozaj poslali anjela. Anjela priamo z pekla.
Nemohol som uveriť tomu kto práve vošiel do triedy. Bolo to to najkrajšie stvorenie aké som kedy v živote videl. A teraz kráčala smerom ku mne. Keď sa posadila naše oči sa na malý zlomok sekundy stretli ale ja som okamžite uhol pretože viem aký dokážem mať odstrašujúci pohľad keď na dakoho zízam. Chúďa vyzerala byť taká vystrašená. Toto zrejme nečakala. Ale možno je tu niekto kto jej s tým bude vedieť pomôcť možno by som tým niekým mohol byť ja! A zrazu sa stalo niečo čo sa na mňa vôbec nepodobalo, prehovoril som na ňu.

I'm just a kid (Chapter 1)

11. june 2011 at 21:44 | Holly Sykes
Roxy
A je tu ten deň. Prvý školský deň. Alebo by som to skôr mala nazvať nočná mora? Vytrepala som svoj kufor až na najvyššie poschodie dievčenského internátu. Izba 413. Tak a som "doma". Ani som sa neobťažovala zaklopať pretože som vedela ,že budem mať súkromie. Všetci už totiž boli rozlezení niekde v učebniach a počúvali predslov svojich triednych profesorov. Niekde tam som mala byť teraz aj ja. Ale vzhľadom na to ,že som práve priletela riaditeľka bola ochotná mi urobiť aspoň tento jeden ústupok. Izba bola no povedzme ,že celkom priestorná ale vďaka kopám značkového oblečenia rozhádzaného všade naokolo pôsobila menšie. A podľa mňa osobne nie veľmi ako izba skôr ako skládka so značkovými handrami kde práve vybuchla bomba. V každom rohu miestnosti bola jedna posteľ. Pri troch ležali otvorené kufre Louise Vuitton len jedna bola stále pekne ustlaná a čakala na mňa. Otvorila som svoj kufor a vybrala z neho prvé čo som zbadala. Padavé tričko ACDC a matné čierne legíny. Na nohách som si nechala svoje milované traktorky taktiež v čiernej farbe. Vlasy som mala mierne zvlnené a to im dávalo taký nedbalý priam až pohŕdavý vzhľad. Možno som to tak chcela podvedome, ukázať im ako nimi pohŕdam. Ako veľmi sem nechem patriť. Ako veľmi sa chcem vrátiť späť do Santa Barbary. Keď som si do ruky vzala svoj iPhone a na pozadí zbadala fotku s mojou najlepšou kamoškou Kikki do očí sa mi nahrnuli slzy. No v tom niekto otvoril dvere. Bol to môj výchovný poradca. Gabriel Cohen. Okamžite som prežmurkla a usmiala som sa na neho v nádeji ,že si nič nevšimol.

I'm just a kid - Úvod

11. june 2011 at 21:15 | Holly Sykes
Tak zase raz prichádzam s novým príbehom :D to ale neznamená ,že staré nedokončím :) dokončím len ma proste baví vymýšľať nové veci :D
Tu je také stručné info o dvoch najhlavnejších postavách:
Roxanne "Roxy" Rovers
Moje meno je Roxanne ale budem radšej ak mi budete hovoriť Roxy. Narodila som sa v Santa Barbare v Californii kde som prežila pomerne pekne detstvo. A potom prišla puberta. A mne sa to všetko začalo akosi vymykať spod kontroly. Pár nocí strávených na záchytke, zápis za držbu nelegálnych látok a výtržníctvo. Môžete si povedať ,že som zlá alebo možno rozmaznaná ale ja by som skôr použila výraz slabá. Nikdy to proste nezvládnem, niečo sa pokazí a je to tak proste vždy. A tak sa moji rodičia, celkom vplyvný obchodníci rozhodli poslať ma na internátnu školu dakde do prostred Tennesee. Oh yeah! Nazvala by som to výhra. Vytočila som tri sedmičky, jackpot! Ale povedala som si odchádzať od najlepších priateľov a všetkých pohŕdavých pohľadov deciek v našej škole môže byť nakoniec celkom fajn začiatok. Možno konečne nájdem zmysel. Možno konečne nájdem silu aby som prestala takto vystrájať.
 
 

Advertisement