Strach o svoje zdravie a "Ignorance" (2)

25. june 2011 at 9:42 | Misheli Mabbitt |  Kľúč od môjho srdca (Misheli Mabbitt)
Na druhý deň som sa márne tešila na neho. Billie nešiel ráno autobusom. Blondína a jej kamarátky sa chichotali a nakoniec to jedna z nich nevydržala a vytresla na mňa:
"Kde máš teplého kamaráta?"
Bola to tá blondína. Mala som chuť ju nakopnúť. Prečo každý, kto je iný musí byť hneď teplý? Len som nad ňou pokrútila hlavou a sadla som si na sedadlo.

V škole som sa dozveela, že sa nacvičuje nejaký program a tak sa (väčšina) starších študentov presunula do telocvične. Uchýlila som sa do jedného z neobsadených kútov a zavrela som oči. Všetko išlo rýchlo, pokiaľ na pódium nevystúpila blondínka. Začala všetkých zo skupiny, ktorí robili hudobný podklad kritizovať. Byť nimi, oplieskam jej tú gitaru o hlavu.
Nakoniec sa aj dostala k spevu. Zo začiatku to bolo také priemerné, ale keď prišlo na refrén, mala som pocit že puknú okná a vypadne prúd, nech ju to umlčí. Spievala strašne, bolo to horšie ako keď sa deň predtým na mne smiali. Nedalo sa to vydržať.
Niekto si ku mne sadol. Bol to Billie.
"Ahoj!" pozdravil ma a usmial sa. Odzdravila som, pričom som ani nepočula, čo som povedala, keďže cez to škriekanie to nebolo možné rozoznať. Prišla menšia pauza, ďalšie dve pesničky a už som sa nezdržala:
"Prečo jej nikto nepovie, že nevie spievať?" vyslovila som skôr rečnícku otázku a všetci, čo to počuli vybuchli do smiechu.
"Ona by si to vyhovoriť nenechala. Bolo by to úplne zbytočné. Myslí si, že spieva najlepšie na svete!" ozvalo sa dievča, ktoré práve prišlo a spolu s jej chlapcom si sadli k nám.
"Ja som Scout, toto je Oliver," ukázala na chlapca vedľa. Predstavila som sa aj ja, čo bolo cez neutíchajúce zavíjanie odhodlanej blondínky dosť obtiažne.
"...priala by som jej to... fakt... keby..." to bolo všetko čo som počula.
Naozaj som myslela, že už nebudem nikdy nič iné počuť, len to jej drnčavé kvílenie, aj keď ustane. A keď sa tak stalo, naozaj mi ešte päť minút trvalo, kým to hučanie v ušiach prestalo.
Blondínka sa hneď rozbehla za svojimi kamarátkami, ktoré ju začali vychvaľovať aká bola úžasná. Začalo mi to liezť na nervy.
"Hej, ty!" zakričala na mňa, "chcela by si tak spievať ako ja, čo?!" ja som vybuchla do smiechu a odpovedala:
"Drahá, nikdy. To tvoje "spievanie" skoro pripravilo a sluch polku školy. Pokiaľ chceš spievať, tak sa to najprv nauč!"
Toto nečakala. Zostala tam stáť a ofialovela od zlosti.
"Tak čo nám nepredvedieš ty, ako vieš spievať?" ozvalo sa niekde spredu.
"Áno, čo nám to nepredvedieš ty?" povýšenecky povedala blondína. Nebolo cesty späť. Musela som sa odvážiť postaviť pred polku školy a zaspievať niečo. No nemohla som, po tých trapasoch, vždy keď som stála na pódiu... Raz som sa potkla o kábel, raz som zabudla celkom text pesničky. A vždy ma len vysmiali.
Bola som pripravená na niečo podobné, ale niekto ma chytil za ruku a potiahol dopredu. Billie.
"To zvládneš, neboj sa. Horšia ako ona nebudeš, to už nejde."
Dobre, to som vedela, že spievať viem lepšie. Ale ako spievať pred toľkými ľuďmi? Keď som bola menšia, chodila som na krúžok spevu, tam som sa naučila aj hrať na gitare a môj učiteľ mi vždy vravel že mám talent. Bohužiaľ, môj talent som nikdy nevyužila pred publikom, pokiaľ sa nerátajú tie vystúpenia plné trapasov a podobných vecí.
Ale nejako som sa doniesla až ku schodíkom na pódium a sama som nevedela čo robím. Chalani zo skupiny sa na mňa usmiali, keď videli aká som vyplašená.
"Tak čo to bude, slečna?"
"Paramore... Ignorance?" spýtala som sa, kým som vystupovala na pódium.
"Môže byť, to vieme zahrať," povedal a už začali hrať. Keď som počula melódiu svojej obľúbenej piesne, zabudla som na všetko a začala som si užívať to, že stojím na pódiu.
Text som nezabudla a dovolím si tvrdiť o sebe, že som to tam rozbalila a všetci sa bavili. Keď som skončila, ozval sa potlesk a to som nečakala.
Blondína len závistlivo na mňa hľadela a zúrila. Ziapala po svojich kamarátkach. Vďaka Bohu za Paramore a ich geniálne pesničky, získala som si nimi rešpekt u viacerých spolužiakov.
Hneď ako som zišla z pódia, Billie priletel ku mne:
"Bolo to perfektné, úplne ako Hayley... Nechápem čoho si sa bála..."
Naozaj to nemohol chápať, on totiž nezažil moje predchádzajúce vystúpenia, pri ktorých som sa bála, že niekoho zabijem. Priletela aj Scout s Oliverom a aj oni sa zapojili do chválospevov.
No a to bol začiatok vojny, vojny medzi mnou a tou blondínou, pretože nezniesla, že som bola v niečom lepšia ako ona. A vďaka svojmu vystúpeniu už na mňa nerobili nálety žiadne učebnice, nikto mi viac nepotiahol stoličku. Aj keď ma nebrali ako kamarátku, začali ma brať ako súčasť školy. Mala som troch nových najlepších kamarátov - Billieho, Scout a Olivera a prvýkrát v živote som bola šťastná, ale moje šťastie nemalo dlhé trvanie.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 bubliik | Web | 25. june 2011 at 9:53 | React

děkuju..
Jsi hodná x)

2 tapuska-tapusa | Web | 25. june 2011 at 10:09 | React

Ahoj, promiň za reklamu.. :// ale jak to kdo vezme já si myslím že je to spíš pozvání;)).. Chtěla bych tě pozvat ke mě..
Dneska od 18:00-20:00 hodin je Párty.. :)
Tak se kddyž tak stav, děkuju předem;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.