Keď si smoliar, nie je čo riešiť (1)

24. june 2011 at 17:32 | Misheli Mabbitt |  Kľúč od môjho srdca (Misheli Mabbitt)
Nie je nič horšie, ako prísť do novej školy. Vlastne, je - prísť do novej školy uprostred školského roku. Našťastie, vo veľkej škole vo veľkom meste si vás nikto nevšimne, pravda, pokiaľ nie ste smoliar, na ktorého sa lepia trapasy jeden za druhým, ako som ja.

Bol to úplne geniálny deň. Všade sneh, ľad a tvrdý asfalt - ako som sa o tom stihla presvedčiť, len čo som vyšla na verandu. Keby nebolo toho ľadu, tak by som sa nerozpleskla na schodoch ako ťarbavý medveď. Našťastie som si nič nezlomila, aspoň vtedy som takto uvažovala, no po udalostiach, ktoré mali nasledovať by som si kľudne zlomila aj väzy, len aby som sa im vyhla.
Ale keď už sa tu rozpisujem, aspoň sa vám predstavím. Moje meno je Mishelle a vtedy som mala 15. Bola som priemerným dievčaťom s podpriemerným počtom kamarátov a nadpriemerným počtom poznámok, čo bol jeden z dôvodov na zmenu školy. A uprostred zimy nastal ten trápny deň s veľkým "T", kedy som išla do novej školy prvý krát.
No a s prvým trapasom ste sa už aj zoznámili - bol to môj pád rovno pred tlupou chalanov v mojom veku. Samozrejme, rehotali sa ako splašený a ten blonďák vyzeral, akoby mu cvrklo. A možno aj... Musel to byť zážitok pre nich vidieť takú lamu ako som ja v akcií. Nuž, ale zo zeme som sa zdvihla a dokonca som stihla dobehnúť na zastávku skôr než autobus.
Na počudovanie všetkých mojich JA som vyliezla schodmi do autobusu bez ujmi na mojom zdrvaí, alebo na zdraví ostatných spolužiakov. A vtedy zábava skončila. Pozrela som sa na ľudí v autobuse. Všetci po mne zazerali a dávali mi tak najavo, že k nim nepatrím. Nadýchla som sa a pohla dopredu a... ŠVÁC! Padla som na zem. Celý autobus vybuchol do smiechu a ja celá červená som od zlosti zagánila na blondínku, ktorá mi strčila nohu do cesty. Myslela som, že ju tam umlátim, ale chalan čo stál za mnou a pokúšal sa dostať do autobusu ma netrpezlivo postrčil a tak som si sadla k jedinej osobe v autobuse, ktorá sa môjmu nešťastiu nesmiala. Nie, nesadla som si sama k sebe. Sadla som si k chlapcovi. Celkom peknému, vlastne nádhernému chalanovi. Mal modré oči (OOH) a dlhšie čierne vlasy a ofinu (UUH) a pripomínal mi jedného speváka (nie Justina Biebera, ja tie jeho presladené kraviny totiž nepočúvam).
Chlapec sa na mňa usmial a vypol MP3 čo hučala ako besná. Rozoznala som, že počúva Bring Me The Horizon. Prehovoril na mňa:
"Nič si z nich nerob. Myslia si, že sú niečo viac, ale nie sú nič. Za pár dní už nebudú takí protivní," a povzbudzujúco sa usmial. Bol taký zlatýýý, až som myslela, že sa tam na mieste na neho vrhnem. Ale ďalší trapas v autobuse, to už by som neprežila.
Zvyšok cesty do školy sme sa rozprávali o všetkom možnom a dozvedela som sa základné informácie o ňom. Volal sa Billie, mal 17, svoju post-hardcore skupinu v ktorej spieval, brata a býval v susednom dome.
V škole sme sa rozlúčili a ja som blúdila po chodbách, kým som našla svoju skrinku. Zobrala som si veci a chystala sa na cestu do triedy, keď som sa zaborila (vlastne hodila) do skrinky. Nejakí starší chalani sa na tom ohromne zabávali. Chytila som osudnú zbraň, ktorá mi zapríčinila skoro-zlomeninu nosa a šmarila som tú stokilovú učebnicu po nich. A trafila som sa presne, rovno do rozkroku jedného z nich a ušla som do triedy.
V momente ako som vošla dnu, mala som chuť skočiť von z okna. Bola tam tá blondína a náramne sa vytešovala, že má novú kerku. Hneď ako ma zazrela, spustila:
"Prišla si aj sem poutierať dlážku?" a všetky jej kamarátky sa akoby na povel na to začali smiať. Všetky dokopy mali v tejto podobe smiechu zvuk ako vydáva vysávač skrížený s motorovou pílou a ešte s niečím, náramne škrekľavým. Rýchlo som si našla miesto. Išla som si sadnúť, no chalan čo sedel za mnou mi potiahol stoličku a tak som sa opäť ocitla na zemi. Všetci sa začali na tom smiať, no mne to bolo jedno. Chytila som do ruky učebnicu a praštila som ňou toho chalana po hlave. Tentoraz sa, pre zmenu, zvalil na zem on a spamätával sa (dúfam, že aj z otrasu mozgu), celý deň. Všetci ma už radšej nechali na pokoji. Moja prvá výhra. Aspoň na pár dní.
 

1 person judged this article.

Poll

Páči sa vám náš blog?

Áno
Nie

Comments

1 Myshella Sixx | Web | 24. june 2011 at 17:53 | React

Dokonalé <3

2 katies-flat | Web | 25. june 2011 at 9:23 | React

Úžasné :)) krásně se to čte<3 fakt boží:-)

3 Zouzíí | Web | 25. june 2011 at 9:32 | React

krásné :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.