I'm Just a Kid (Chapter 2)

12. june 2011 at 13:24 | Holly Sykes |  Denník Holly
Dylan
To snáď ani nemôže byť pravda. Oni mi naozaj poslali anjela. Anjela priamo z pekla.
Nemohol som uveriť tomu kto práve vošiel do triedy. Bolo to to najkrajšie stvorenie aké som kedy v živote videl. A teraz kráčala smerom ku mne. Keď sa posadila naše oči sa na malý zlomok sekundy stretli ale ja som okamžite uhol pretože viem aký dokážem mať odstrašujúci pohľad keď na dakoho zízam. Chúďa vyzerala byť taká vystrašená. Toto zrejme nečakala. Ale možno je tu niekto kto jej s tým bude vedieť pomôcť možno by som tým niekým mohol byť ja! A zrazu sa stalo niečo čo sa na mňa vôbec nepodobalo, prehovoril som na ňu.



"Ahoj som Dylan." Povedal som potichu aby si to profesor nevšimol
"Roxy." Usmiala sa na mňa neisto. A potom prišla tá trápna chvíľa kedy neviete čo máte povedať.
"Takže California?" opýtal som sa ale bol by som radšej aby som držal hubu a nemal ten hlúpy pocit.
"Áno. A ty? Typujem Texas." Zasmiala sa jemne
"Trefa. To mám až taký silný prízvuk?" pery sa mi roztiahli do širokého úsmevu keď som videl ako sa začína uvoľňovať atmosféra medzi nami.
"Iba trošku." Usmiala sa na mňa milo.
"Hmm ACDC. Asi máš rada dobrú hudbu." Zasmial som sa potichu "Tu takých ľudí veľa nie je." Skonštatoval som trochu skleslo.
"Áno ani si nevieš predstaviť ako veľmi mám rada dobrú hudbu." Aj jej výraz bol zrazu o čosi uvoľnenejší. Už nie tak strašne napätý ako keď sem vošla.
"Ja s bratrancom a ďalšími kamošmi tu máme kapelu. Večer sa môžeš prísť pozrieť na skúšku ak chceš." Och bože Colin ma zabije. Prečo vždy idem na všetko tak rýchlo. Čo ak ju vyplaším a ona so mnou už v živote neprehovorí?
"Veľmi rada. Vyzerá to tak ,že ostatné decká tu nie sú veľmi zainteresované do takéhoto typu zábavy." Súdiaca sa rozhliadla po triede a škaredo sa pri tom zamračila na Rebeccu.
"Máš fakt talent na odhadovanie ľudí. Nuž dnes majú zahajovaciu párty na chlapčenskom internáte. Veľa chľastu.....a podobne." Opísal som jej stručne večierok ktorých sa tu na našej škole koná nespočetne veľa. Pri tejto predstave sa zháčila.
"Rada prídem." Usmiala sa na mňa a ďalej sme pokračovali v konverzácii až dokým nezazvonilo. Zdvihli sme sa z miest a začali si raziť cestu pomedzi decká do ďalšej učebne.

"Dávaj si pozor R tieto decká ťa zoberú do svojho spolku mŕtvych len keď budeš piť krv. Je to rituál. A potom ťa už nepustia von." Povedala Rebecca akoby s hraným záujmom o Roxy a neskutočnou iróniou, keď sme už boli na chodbe.
"Skôr ty si dávaj pozor na svoju veľkú riť Rebecca aby sme náhodou neobetovali práve teba." Usmiala sa sarkasticky Roxy a obrátila sa jej chrbtom. Ešte v živote som nevidela aby niekto takto zničil Rebeccu Peters. Všetci sa zostali na Roxy dívať s otvorenými ústami. Boli z toho rovnako mimo ako ja. Nikdy si to nikto nedovolil. Toto mohlo znamenať len jedno - vojnu. Rebecca si nenechá aby jej nejaké nové dievča len tak povedalo ,že ju spolok mŕtvych obetuje. Ale Roxy možno zvolí ešte tvrdšie zbrane. Ona je predsa dievča z Californie. Čo proti nej zmôže odfarbený Wyoming? Okamžite som sa rozbehol za ňou.

"Wow Roxy! Čo to do teba vošlo?" usmial som sa na ňu pobavene a zároveň tak trochu užasnuto.
"Nikto mi nebude hovoriť ,že znižujem úroveň tejto školy. Ani ona nie! Tu je možno kráľovná ona ale u nás doma som bola kráľovná ja! Tak nech vyhrá tá lepšia." Cez celý tento monológ sa na mňa ani nepozrela. Zato ja som ju sledoval až s príliš veľkým záujmom a keď otvorila dvere takmer som do nich narazil....

Roxy
Och bože ten chlapec Dylan. Je tak sladký. Keby nebolo jeho statočnosti prehovoriť ja by som sa k tomu určite neodhodlala. A už vôbec nie k tomu aby som dala tej tupej bloncke Rebcce najavo ako to tu plánuje byť! Nikto tu nebude nadávať Dylanovi a jeho kamarátom! Nikto o nich nebude hovoriť ,že pijú krv alebo podobne. Dám jej čo preto. Nemá ani tušenie s kým si začala. Pipka! Bola som taká rozčarovaná. Nebola som schopná dať nič do žalúdku. Aby som jej ukázala ,že sa jej nebojím a aby som obhájila svoj predošlý výstup rozhodla som sa ísť dnes na tú zahajovaciu párty. Prekvapilo ma ,že keď som prišla do mojej novej izby opäť som tu bola sama. Okno bolo ale otvorené a na parapete ležal popolník s dvoma ohorkami. Nuž musela som ich asi minúť. Keď som sa začala pripravovať zapípal mi mobil. Ale novej sms-ke som neprikladala žiadny význam a po chvíli som si už aj zabudla prečítať....

Dylan
S Colinom som sa stretol ešte pár minút pred skúškou aby som mu povedal čo sa dnes stalo. Presne ako som povedal. Nehorázne ma vysmial ,že som ju hneď pozval na skúšku. Ale keď som mu povedal ,že to prijala bol naopak celkom zarazený.
Skúška sa začala. Bolo fajn byť po lete zase s kamarátmi. Ale mne tu stále chýbala Roxy. Tak veľmi som ju chcel zase vidieť. Kde len môže byť? Pýtal som sa sám seba ale odpoveď stále neprichádzala. Päť, desať minút....možno len zablúdila. Ale potom z toho bola pol hodina a potom trištvrte. Chalani si zbalili veci a odišli. Colin ma priateľsky potľapkal po ramene a povedal :
"Ja som ti to hovoril brácho."
A tak som tam zostal sám.....

Party dress:

party


 

2 people judged this article.

Comments

1 Myshella Sixx | Web | 13. june 2011 at 14:49 | React

Včera som prečítala... A dokonalé to je, len by ma zaujímalo, že čo sa prihodilo Roxy, že neprišla na tu skúšku :D Ďalší diel :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.