I'm just a kid (Chapter 1)

11. june 2011 at 21:44 | Holly Sykes |  Denník Holly
Roxy
A je tu ten deň. Prvý školský deň. Alebo by som to skôr mala nazvať nočná mora? Vytrepala som svoj kufor až na najvyššie poschodie dievčenského internátu. Izba 413. Tak a som "doma". Ani som sa neobťažovala zaklopať pretože som vedela ,že budem mať súkromie. Všetci už totiž boli rozlezení niekde v učebniach a počúvali predslov svojich triednych profesorov. Niekde tam som mala byť teraz aj ja. Ale vzhľadom na to ,že som práve priletela riaditeľka bola ochotná mi urobiť aspoň tento jeden ústupok. Izba bola no povedzme ,že celkom priestorná ale vďaka kopám značkového oblečenia rozhádzaného všade naokolo pôsobila menšie. A podľa mňa osobne nie veľmi ako izba skôr ako skládka so značkovými handrami kde práve vybuchla bomba. V každom rohu miestnosti bola jedna posteľ. Pri troch ležali otvorené kufre Louise Vuitton len jedna bola stále pekne ustlaná a čakala na mňa. Otvorila som svoj kufor a vybrala z neho prvé čo som zbadala. Padavé tričko ACDC a matné čierne legíny. Na nohách som si nechala svoje milované traktorky taktiež v čiernej farbe. Vlasy som mala mierne zvlnené a to im dávalo taký nedbalý priam až pohŕdavý vzhľad. Možno som to tak chcela podvedome, ukázať im ako nimi pohŕdam. Ako veľmi sem nechem patriť. Ako veľmi sa chcem vrátiť späť do Santa Barbary. Keď som si do ruky vzala svoj iPhone a na pozadí zbadala fotku s mojou najlepšou kamoškou Kikki do očí sa mi nahrnuli slzy. No v tom niekto otvoril dvere. Bol to môj výchovný poradca. Gabriel Cohen. Okamžite som prežmurkla a usmiala som sa na neho v nádeji ,že si nič nevšimol.


"Môžeme slečna Rovers?" povedal formálne aj napriek priateľskému úsmevu.
"Roxy" opravila som ho. Ak mám pravdu povedať ak u nás doma niekto počul toto priezvisko správal sa ako šialený. Boli sme čosi ako miestna smotánka. A tak som bola radšej keď ľudia moje priezvisko nepoznali hoc sa občas dalo pekne zneužiť. Gabriel sa znovu usmial a podržal mi dvere. Prešli sme dlhým dvorom až k budove kde som mala mať prvú hodinu. Opäť mi ako gentleman podržal dvere ale mne sa akosi nechcelo dnu. Srdce mi začalo byť ako o život a do očí sa mi znovu tlačili slzy. Toto je nový začiatok. Už žiadna minulosť a prešľapy. Toto je moje zbohom stará Roxy vitaj nová Roxy. Čistý štít. Ale čo ak to nechcem? Čo ak to nie ej správne rozhodnutie? Zostala som tam váhavo stáť. Možno dlhšie ako som chcela. Dokonca až tak dlho ,že ma pán Cohen musel postrčiť aby som vošla do triedy plnej deciek. Bola som neistá a behala som očami po triede. Plná deciek presne ako u nás. Odfarbené pipky v handrách od svetových designérov a topánkach od Louboutina. Toto mierumilovné miesto mi zrazu pripadalo ako úplne živá nočná mora z ktorej som sa nemohla prebudiť. Kde sa to v tebe stratilo Roxy? Čo ten tvoj pohŕdavý výraz ktorý si tak pracne cvičila celé tie roky? Keď som videla všetky tieto decká....oni boli tie kto sa tu pohŕdavo pozeral. Nie ja. Tu už ani moje sprosté priezvisko nič neznamená. Tu nie som tá rebelka o ktorej všetci hovoria. Tá mačička ktorú chcú všetci v posteli. Tu som - to nové dievča čo vyzerá akoby ho práve prešiel vintage rockerský rýchlik.
"Vy musíte byť Roxanne, však?" usmial sa na mňa ďalší mladý učiteľ spoza katedry. Len som prikývla.
"Takže decká prosím privítajte vašu novú spolužiačku Roxanne Roversovú z Californie." Ukázal rukou na mňa akoby chcel nech sa pokloním. Čo to som mnou sakra je už ani nie som schopná ho opraviť z Roxanne na Roxy? Trieda zostala ticho a on sa tváril akoby mu nevyšiel nejaký prevratný magický kúsok.
"V poriadku teda Roxanne môžete zaujať miesto tam vzadu vedľa Dylana." Usmial sa znovu a ukázal na miesto vedľa chlapca ktorý sa krčil úplne v zadnej lavici a tváril sa akoby tam ani nebol.
"Prijímaním ľudí ako ty táto škola stráca úroveň." Vykríkla nahlas blondínka mávajúc si pilníkom okolo hlavy zatiaľ čo som prechádzala ku svojmu miestu
"Rebecca zdrž sa prosím komentára." Napomenul ju učiteľ s prísnym výrazom.
"Ale ona bude dýchať môj kyslík!" povedala ako malé dieťa ktoré si povedalo ,že chce poníka a chce ho hneď. Učiteľ len pokrútil hlavou a začal sa prehrabávať v akýchsi papieroch. Roxy no tak preber sa a choď jej jednu vraziť! Alebo aspoň niečo povedz! Nadávala som si vo vnútri. Ale nič sa nestalo. Sadla som si teda vedľa chlapca ku ktorému ma poslali a až teraz som si všimla aký bol naozaj pekný. Dlhšie čierne vlasy, ofinka nedbalo v očiach, snake bites a tie tunely! A potom som zachytila jeho pohľad tá nedbalosť v jeho očiach ma nejakým spôsobom priťahovala. Možno to tu nakoniec nebude také až také zlé.....

Tak tu pre lepšiu predstavivosť čo mala Roxy asi na sebe :)

rock chic


 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.